Bloger tip: Západné Tatry, Veľká Fatra a Slovenský raj s fotografom Borisom Michaličkom

Západné Tatry a Roháče

Západné Tatry ponúkajú množstvo ľahších aj náročnejších túr s nádhernými výhľadmi. Ak máte chuť si oddýchnuť od davov ľudí vo Vysokých Tatrách, potom sú Západné ideálnym miestom. Aj v top sezóne tu nájdete doliny, kde za celý deň stretnete iba pár ľudí. Trochu väčšiu šancu stretnúť turistov máte v Roháčoch, ktoré patria pod Západné Tatry a tešia sa veľkej obľube.

Roháče - Volovec

Volovec je krásna dvojtisícovka nachádzajúca sa na slovensko - poľskej hranici. Vrchol nie je tak krásne exponovaný a skalnatý ako napríklad Ostrý Roháč alebo Plačlivé, zato však ponúka nádherné výhľady práve na tieto vrcholy ako aj na zvyšnú časť Roháčov, či na Roháčsku dolinu. Opačným smerom máte možnosť vidieť celý hrebeň Západných Tatier a takmer celé Vysoké Tatry. Takéto majestátne pohľady naozaj neponúka veľa vrcholov na Slovensku.

Prístup na Volovec je najjednoduchší zo Spálenej doliny. Z parkoviska pri lanovke ste za hodinku na Ťatliakovej chate a za ďalšie dve až dve a pol hodiny na vrchole Volovca. Ide teda o relatívne rýchly výstup na kopec s top výhľadmi.

Cesta na Ťatliakovu chatu je nenáročná, vhodná aj pre malé deti. Od chaty až na Volovec už ide o vysokohorskú túru so značným prevýšením.

Kto by sa na výstup na vrchol necítil, odporúčam z Ťatliakovej chaty pokračovať okruhom smerom na Roháčske plesá, a ďalej na Roháčsky vodopád. Ide o krásnu túru, ktorá je prevýšením menej náročná ako výstup na Volovec.

Západné tatry - Končistá a Klin

Západné Tatry sú navštevované oveľa menej ako Vysoké Tatry alebo Roháče. Jednou z príčin sú určite aj dlhé prístupové doliny, kedy výstup na hrebeň trvá často viac ako 4 hodiny. Odmenou vám bude neskutočne zelená a bujná príroda, nádherné potoky či rozkvitnutý hrebeň Západných Tatier.

Veľmi pekným cieľom sú vrcholy Končistá a Klin, oba ležia na slovensko - poľskej hranici a vystúpiť na ne môžete naozaj z rôznych smerov.

Dobrou alternatívou je výstup Račkovou dolinou. Samotná túra sa začína na rázcestí Jamníckej a Račkovej doliny. K rázcestiu sa dostanete autom. Račkovou dolinou vedie aj náučný ovčiarsky chodník, ktorý vám priblíži časy, keď sa v doline ešte pásli ovce a stáli tu salaše. Náučný chodník končí pri Kolibe pod Klinom vo výške 1425 m n. m. Od koliby sa už budete pohybovať nad pásmom lesa, chodník sa vinie okolo potoku Račková, obchádza Račkové plesá a končí sa na hrebeni v Račkovom sedle. Výstup dolinou vám zaberie 4 až 5 hodín. Neďaleko sedla sa už nachádza vrchol Končistá (2002 m n. m.), ktorý poskytuje krásne výhľady na Vysoké Tatry a Roháče.

Tí zdatnejší môžu pokračovať na Klin (2179 m n. m., výstup trvá 30 minút) a pre zostup využiť krátku Gáborovú dolinu, ktorá sa neskôr napája na Račkovú dolinu.

Trasa na Končistú a späť vám zaberie cca 7 hodín, ak sa rozhodnete ešte vystúpiť na Klin a zostup Gáborovou dolinou, pripočítajte si k času ešte 1 – 1,5 hodiny.

Veľká Fatra - Skalná Alpa a útulňa Limba

Útulňa Limba vo Veľkej Fatre, je pre mnohých neznámym miestom. To ale neznamená, že by nestála za návštevu. Príroda Veľkej Fatry je unikátna a okolie chaty tomu dáva jednoznačne za pravdu.

Útulňa sa nachádza pod Rakytovom a vystúpiť na ňu môžete z Liptovských Revúc alebo z horského hotela Smrekovica. Obzvlášť dávam do pozornosti druhú alternatívu, nakoľko tu môžete využiť asfaltovú cestu, ktorou sa vyveziete k hotelu až do výšky takmer 1400 mnm. Vďaka tomu je prístup na útulňu z tejto strany naozaj nenáročný a ide o krásnu 2-hodinovú prechádzku po hrebeni Veľkej Fatry ideálnu aj pre deti.

Chodník prechádza cez národnú prírodnú rezerváciu Skalná Alpa. Ide o výrazný ostrý vrchol, ktorý vás, podobne ako aj iné vrchy vo Veľkej Fatre, očarí svojou divokou prírodou, rozľahlými lúkami plnými kvetov, ale tiež i hustými a tajomnými lesmi. Po prejdení hôľnatej časti Skalnej Alpy sa vnoríte do nádherného lesa, v ktorom neboli zaznamenané stopy ľudskej činnosti a teda spĺňa atribúty pralesa.

Na turistickom rázcestí sa vydáme na žltú značku, ktorá nás ani nie o 5 minút dovedie do Južného Rakytovského sedla. Prales sa obratom mení na pasienky, kde sa dodnes vyháňajú kravy s Liptovských Revúc. Po pasienkoch plných kvetov následne zostupujeme asi 20 minút k útulni.

Útulňa stojí vedľa malého jazierka či napájadla na veľmi peknej čistine. Je otvorená celoročne a má svojho chatára. Viete si tu parádne posedieť pri polievke či pivku a ak sa rozhodnete, môžete tu aj prespať. Napriek tomu, že je táto trasa naozaj jednoduchá, ponúka nádhernú divokú prírodu a neopakovateľné výhľady.

Slovenský raj - Veľký Sokol a Piecky

Národný park Slovenský raj netreba nikomu predstavovať. Nie všetky rokliny tohto krásneho kúta Slovenska sú však rovnako známe a navštevované. Určite najznámejšími roklinami sú Suchá Belá, Prielom Hornádu či ferrata Kyseľ.

Menej ľudí ale určite stretnete v roklinách Piecky a Veľký Sokol. Obe pritom majú čo ponúknuť. Kým Piecky je typická, menej náročná roklina s vodopádmi a rebríkmi, Veľký Sokol je najmohutnejšou roklinou národného parku a zároveň aj najdivokejšou.

Tiesňavou Piecky preteká potok Píľanka, a vytvára tu tri veľké vodopády: Veľký vodopád, Kaskády a Terasový vodopád. Všetky prekonáte pomocou rebríkov. Špecialitou tejto rokliny sú dlhé pasáže na drevených vodorovných rebríkoch priamo nad vodou, ktoré sú krásnym zážitkom. Trasa začína v obci Hrabušická Píla, je samozrejme jednosmerná a výstup Vám potrvá cca 2 hodiny. Výstup končí na Glackej ceste a je už len na Vás, či sa vydáte po červenej späť do Píly alebo zostúpite do Podleska. Celá túra Vám zaberie cca 4 hodiny.

Veľký Sokol je už trochu iná káva. Je to naozaj dlhá a divoká roklina. Nie je bohatá na vodopády, za to ale ponúka 300 metrov vysoké skalné bralá, chodník vedúci väčšinu času priamo korytom potoka a prechod ňou je naozajstné dobrodružstvo. Pozn: že skončíte s mokrými nohami je takmer isté :)

Výstup sa aj tu končí na Glackej ceste a zostup naspäť je najideálnejší červenou značkou. Celkový čas túry je 5 - 6 hodín.

Text a fotografie: Boris Michaliček / www.borievky.com